Čo o svojej mačke skutočne vieš??

To, že je Pišo spoločenský tvor, sme vedeli už dávno. Vždy sa najradšej zloží pri nás – v strede diania – či už jeme, debatíme, hráme hry, či meditujeme s účastníkmi pobytu. Zloží sa pri nás, zapne “motorček”, vyplazí jazyk na debilka a takto si medituje celé hodiny vedľa nás bez toho, aby si ho ktokoľvek všímal. Musím sa priznať, že napriek tomu, že od nehody s našim psíkom som si povedala, že si už nikdy žiadne zviera nepripustím k telu tak, aby mi na ňom záležalo viac, ako je praktické, asi som tento záväzok porušila. Ja tohoto polodementka úplne žerem. Je to totiž úplný típek. Ale ako veľmi, sme zistili až dnes, keď sme k nemu pre chorobu volali veterinára.

Do gúglu som hodila “veterinár Dolný Kubín”. Zavolala som na prvé číslo, čo mi vyhodilo a ani som si nepozrela meno. Pišo už tretí deň srajdal a kašľal, kade chodil. Odobrala som vzorky toho, čo sa v ňom ani za nič nechcelo držať a potrebovala som si od veťa požičať prepravku, aby som nášho divočáka dáko dokázala transportovať na kliniku. Náhoda (alebo žeby to bolo všetko úplne ináč?) je ale taká čarovná vec. Daný pán veterinár je synom našich milých susedov a bez váhania navrhol, že keď pôjde poobede za rodičmi, staví sa u nás a vraj si vezme aj “vercajg”. Takže seňor Pišo to mal dnes na VIP.  Keď sa ma pýtal, ako Pišo vyzerá, strašne sa zasmial, dôvod čoho som zistila až neskôr.

Piso Jogosik Keď prišiel, nášho Piša a.k.a Šica (lebo vraj furt niekde zavadzá, tak naňho pokrykujú “šic”) a.k.a Lipšica (tak ho vraj volajú v Syrexe, odkedy sa dozvedeli, že véťo ho volá Šico a je vraj neodbytný ako Lipšic 😀 :D) hneď spoznal. Vraj občas prespáva a stravuje sa u väčšiny jeho zákazníkov. Pozná ho vraj celá Zázrivá a horný koniec Terchovej a točia sa okolo neho rôzne historky. Najradšej vraj prespáva na salaši schúlený medzi ovcami (čo si pastieri vraj nevedia vysvetliť, lebo iných mačiek či psov sa vraj tie ovce boja, ale Pišo si medzi nimi na pána celú noc hybernuje..). Spoznali sme všetky jeho frajerky (musím povedať, že má vyberaný vkus), všetky výdajne stravy aj nezbedníctva, čo kde vyparatil. Dozvedeli sme sa napríklad, že ho naraz obaja odčervujeme, odkliešťujeme a ošetrujeme rany už skoro rok. Špeciálnu poklonu by som zložila pánovi z Terchovej, ktorý vraj chová holuby a Pišo mu na ne chodí polovať, za jeho prístup, že si o ňom radšej zažartuje, než by naňho vytiahol brokovnicu, ako je to občas na vidieku zvykom. Asi sa tam zastavíme s dákym vínečkom 😀 😀

A my sme dnes zistili, prečo nám osud neprial, načas odletieť na seminár do Indie, ale pre problémy s vízami sme sa ešte na týždeň vrátili naspäť do Zázrivej. Seňor Pišo Šico Lipšic má zápal pľúc, chytené ladviny a bohvie čo ešte všetko. Pár dní kúry to hádam spravia, ale nechcem si ani predstaviť, keby sme ho tu nechali neliečeného takmer tri týždne, v akom stave by sme ho tu našli. Alebo aké problémy by sme tým spôsobili kamarátom, ktorí sa oňho mali starať. Keďže som si toto zviera naozaj “nepripustila k telu”, som za naše letiskové útrapy vďačná. Ľudia, to klišé je naozaj pravda – všetko zlé je na niečo dobré. Možno to nezistíte tak rýchlo, ako tentokrát my, ale raz to uvidíte. Život (so zverami) je úžasný ❤

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Vytvorené službou WordPress.com.

Up ↑

%d blogerom sa páči toto: